Z tejto liahne pochádzam: OK3KII v Bratislave. Dnes už je to OM3KII a tak ako po celé roky od vzniku tohto rádioklubu naďalej sa držia na špici v pretekoch VKV.
Priviedol ma tam v mojich 15-tich rokoch môj dobrý kamarát a sused Ivan Harminc, ktorý o roky neskôr dostal koncesiu OK3CHK a potom v triede A značku OK3UQ. Rádioklub mal vznešené sídlo v Grassalkovichovom paláci na Mierovom námestí. Na streche pamiatkovej budovy, v ktorej dnes sídli slovenský prezident, sa vtedy hrdo týčila anténa GP (anténa W3DZZ bola omnoho menej nápadná). Palác (vrátane svojho veľkého parku) vtedy slúžil ako Dom pionierov a mládeže a hovorili sme mu "pinkáč". Pravda, pre VKV to nebola v centre mesta dobrá poloha, pracovisko VKV preto bolo umiestnené v budove na Búdkovej ceste, patriacej tej istej inštitúcii. Jej poloha bola z najlepších možných v meste - kúsok pod Slavínom.
V čase, keď som začínal, bol vedúcim operátorom Miro Januš, OK3KI (po rokoch to po ňom prevzal Ivan Harminc). Ivan, ktorý ma na "kolektívku" priviedol, bol vtedy jedným spomedzi mladých operátorov, spolu s Jankom Chriašteľom a s Ferom Irmanom, ktorý bol po dlhé roky kľúčovým konštruktérom stanice. Vtedy totiž nešlo len tak kúpiť si TCVR, zapojiť anténu a vysielať. Zariadenia sa robili vlastnými silami alebo s trochou šťastia občas dostávali od Zväzarmu. Ešte staršiu skupinu operátorov tvorili Edo Drobný OK3TN, vtedy už redaktor Technických novín, Ivan Kováčik OK1TT ("Tangl") a najstaršia z nich, Hilda Kriglerová (radistka na letisku) už len občas prišla na kus reči.
Spolu so mnou začínali v OK3KII Štefan Šimko, Peter Bukovský - neskôr OK3TRV a dnes OM1RV, a Vlado Malinovský. Neskôr postupne pribudli do partie Gusto Hujsa (časom z neho bol OK3TEA), Vlado Kanás (dnes OM1HI a podpredseda OM3KII) a ďalší. Na VKV pracovisko na Búdkovej ceste sa nikto až tak nehrabal, bolo to trocha z ruky a dole v "pinkáči" bola možnosť príťažlivých QSO na KV (ak nás k tomu pustili) a navyše väčšia zábava. Šéf klubu Miro OK3KI však chcel mať pravidelnú aktivitu na VKV a tak rozhodol a vyhnal "navždy" na VKV ucháňov - Petra Bukovského a mňa. Prevádzka na 2m vtedy nebola len počas pretekov, tak ako to je dnes, a tak sme mohli raz či dvakrát za týždeň robiť QSO s OK, alebo si vďaka susedom z OE či HG cvičiť nemčinu a kričať "cékú cvó". Z tých čias si pamätám zážitok, kedy do budovy na Búdkovej prišli dvaja policajti a prísne sa pýtali Petra a mňa, prečo máme anténu "na rakúsku televíziu". Yagina na streche sa podobala na tie, ktorých bolo po meste pomerne dosť, ale mať anténu na príjem z kapitalistického štátu na verejnej budove bolo vtedy nemysliteľné.
O pár rokov neskôr doplnil zostavu skvelých technikov (Fero Irman, Jano Chriašteľ) aj Jano Gavora, ktorý predtým fungoval v OK3KJF. Orientoval sa najmä na VKV. Jano bol povestný tým, že keď stretol na ulici kolegu z OK3KII, nezdržiaval sa príliš nejakými konverzačnými frázami, ale hneď išiel k veci, napríklad: "Kde si bol pred týždňom, keď sme stavali anténu?".
Viacerí z tých, čo prišli do rádioklubu v ďalších "várkach" po nás, sú v ňom doteraz aktívni, napríklad (aspoň ako to na diaľku vidím) Laco OM3GB, Roman OM3EI, Viktor OM1DX, Miro OM2CM, Robo OM3TUW, Vlado OM1HI a - last but not least - VO klubu Rado OM2ZZ. Bol medzi nimi aj Rišo Gašparík, dnes OM2TW a OK8WW. Pod tou druhou značkou sme na seba narazili v r. 2014 na pásme. Rišo sa zorientoval rýchlejšie a vysvetlil mi hneď, že pochádzame z tej istej liahne. Takže je jasné, že OM3KII má svojich "agentov" všade :-) A my držíme svojmu "rodnému" klubu palce a sme pyšní na jeho úspechy. Keď v závode urobím OM3KII - či už ako OK1TRW alebo z klubu OK1KLL - mám vždy pocit návratu domov, k začiatkom mojej rádioamatérskej činnosti.
